Návšteva slovenského technického múzea

Uprostred januára nám nasnežilo, ale my sme tento pekný zimný deň nestrávili sánkovačkou, ale navštívili sme znovu naše technické múzeum, ktoré má vždy čo ponúknuť. Ani len netušíme, čo všetko sa v ňom skrýva, napriek tomu, že naše zvedavé nohy nás tam už viackrát zaviedli. Tentokrát sme si obzreli jednu zo stálych expozícií a to aj s podrobným výkladom sympatickej a milej sprievodkyne. Prehliadku sme zahájili históriu hutníctva a metalurgie zohrávajúcou významnú úlohu v hospodárstve a remeselníctve na východnom, ale aj iných častiach Slovenska. Už pri vchode nás privítala socha kovorobotníka v životnej veľkosti, ktorá vzbudzovala rešpekt, keďže práca s kovmi bola vždy veľmi náročná a vyžadovala si veľkú odhodlanosť, vytrvalosť a silu. Diela kováčov však stoja za pohľad. Umenie práce s kovom nás očarilo. Len veľmi skúsení a zruční remeselníci vedia vykúzliť z tohto materiálu umelecké diela. Kochali sme sa honosnými dvermi s ornamentmi anjelov a rímskych bohov vážiacich niečo cez tonu, obrovskými drakmi prezentujúcimi činnosť ich tvorcov ,ozdobným príborníkom, rôznymi kozmetickými doplnkami vyrobenými z kovu až po úžitkové predmety ako sú liatinové pece, šijace stroje, závažia, žehličky a mnohé ďalšie.  Zaujímavá bola aj história zvonolejárstva. Týmto remeslom sa živilo mnoho z našich predkov.  Plynule sme prešli k vysokým peciam, kde sme sa na modeli mohli zoznámiť s technológiou práce s kovmi. Miestnosť „elektroveku“ nebola o nič menej zaujímavá. Medzi vystavené elektronické predmety patrili aj telefóny, gramofóny, magnetofóny, rádiové prijímače, ktoré si niektorí z nás pamätajú z izieb starých rodičov, alebo ich dokonca aj sami používali, či ešte v domácnosti majú. Vysávače, písacie stroje, počítače, televízory a to všetko z veľkej časti kovové. Dnes už kov nahradil plast a preto sa nám vzhľad týchto spotrebičov zdá neobvyklý a zvláštny. Napriek tomu však v sebe skrývajú eleganciu a mohutnosť. Nahliadli sme aj do sveta histórie kartografie a dozvedeli sme sa, že prvými zememeračmi boli v minulosti prevažne mnísi. Prehliadli sme si rôznorodé historické geodetické prístroje, vodováhy, buzoly a predstavovali sme si prácu kartografa a zememerača. Prehliadku sme ukončili históriou zdravotníckej a najmä dentálnej techniky. Z nástrojov vtedajších samozvaných „zubárov“ by tí, ktorí sa zubárskeho kresla boja aj dnes, nemali veľkú radosť. Niektoré veru vyzerali skôr ako mučiace nástroje. Môžeme sa len tešiť, že v súčasnosti nás zubný lekár neprivíta s kováčskymi kliešťami.:-) Dnešné dopoludnie sme strávili príjemnou aktivitou a s istotou vieme, že naďalej budeme máme chuť odhaľovať zákutia košických múzeí ktoré vedia vždy niečím prekvapiť.