O nás

Sme Rehabilitačné stredisko pre ľudí s duševnými poruchami „Radosť“, ktoré vzniklo ako občianske združenie pod názvom „Združenie príbuzných a priateľov Radosť“a predstavuje výsledok zrealizovaného pilotného projektu. Toto zariadenie slúži pre celé mesto Košice. O histórii vzniku ZPP a RS „Radosť“ sa bližšie dočítate v časti „História“.

Činnosti a aktivity v Rehabilitačnom stredisku pre ľudí s duševnými poruchami „Radosť“ sa realizujú a uskutočňujú vďaka spolupodieľaniu Košického samosprávneho kraja a MPSVR SR na financovaní zariadenia.

Cieľová skupina: Občania s psychickou poruchou (schizofrénie, afektívne poruchy nálady, poruchy osobnosti a správania u dospelých a iné), občania s ťažkým zdravotným postihnutím (držitelia preukazu ŤZP), ktorí sú odkázaní na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu a fyzickej výkonnosti, občania rôznej vekovej kategórie, jedinci od 18 rokov s rôznym vzdelaním od základného, stredoškolského až po vysokoškolské.

Hlavný cieľ: Rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti jedinca na prekonanie osobných dôsledkov a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Podporovať u klientov výdrž, odvahu, schopnosť sústredenia sa na pracovnú činnosť, v komunite ich naučiť pomoc nielen prijať, ale aj dávať a postupne sa osamostatňovať. U každého klienta usmerňovať činnosti individuálne, až po schopnosť naučiť ich samostatne žiť.

Čiastkové, ale nie menej dôležité ciele:

naučiť psychicky chorých tešiť sa zo života aj s hendikepom
podnietiť verejnosť k tolerancii psychicky znevýhodnených občanov a odbúrať predsudky voči nim
dodržiavať tetralóg (pacient – rodič – lekár – verejnosť) a tak prispieť k reforme psychiatrie u nás a výmenou skúseností i vo svete
naučiť príbuzných a verejnosť správnemu prístupu k psychicky chorým občanom, čo zabezpečí menšie problémy v spolunažívaní s nimi
rehabilitáciou zminimalizovať hospitalizáciu pacientov, vďaka čomu štát ušetrí na ich liečbe
zvýšiť záujem verejnosti o problematiku duševného zdravia a prevencie pred duševnými poruchami

Rozsah práce: 8 hodín denne – priama práca s klientmi – individuálna/skupinová, 2 hodiny denne – konzultácie s odborníkmi, s rodinnými príslušníkmi, poradenstvo pre klientov a ich rodiny, administratívne práce.

Personál v zložení sociálnych pracovníčok, arteterapeutov, muzikoterapeutov a ďalších odborníkov ku klientom pristupuje priateľsky, s empatiou, porozumením a s ohľadom na individualitu a stupeň postihu každého z nich.

Každý kto chce využívať služby RS ,,Radosť“ by mal prejsť nasledovným postupom:

1. Mať záujem o svoje duševné a telesné zdravie a spraviť prvý krok – navštíviť RS ,,Radosť“.

2. Vypísať obdržanú Žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu.

3. Obvodnému lekárovi dať potvrdiť Lekársky nález + doložiť Posledný nález od psychiatra.

4. Tieto dokumenty je potrebné doručiť na príslušný samosprávny kraj.

Odbor sociálnych vecí príslušného samosprávneho kraja vydá Rozhodnutie o odkázanosti.

Po vydaní kladného posudku odkázanosti na sociálnu službu môžete navštevovať rehabilitačné stredisko.

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

Základné informácie o problematike psychických porúch zo schizofrénneho spektra, rady a námety o tom, aký postoj by mala rodina zvoliť voči duševne chorému ako aj prístup rodiča a príbuzného k sebe samému.

Duševne chorý v rodine
Schizofrénne ochorenia sú vážnou psychickou poruchou, ktorá postihuje približne jednu osobu zo sto. Počet ľudí, ktorých sa porucha nejakým spôsobom dotýka je niekoľkonásobne väčší. Hoci je toto ochorenie v súčasnosti liečiteľné, vyskytujú sa časté relapsy (opätovný nástup ochorenia) a je možné, že niektoré jeho príznaky nikdy úplne nevymiznú. Porucha sťažuje pracovnú a študijnú výkonnosť, narúša vzťahy k druhým ľuďom, znižuje schopnosť viesť plnohodnotný a nezávislý život. Všetko spomenuté predstavuje pre rodinu duševne chorého dlhodobú záťaž.

Rodina je najprirodzenejším ľudským životným prostredím. Udržať harmóniu je náročné aj za bežných podmienok. Objavenie sa duševnej poruchy je pre rodinu udalosťou, ktorá náhle zasiahne celý systém. Je to niečo neznáme a nepochopiteľné, a tak sú pri prvej manifestácii poruchy príbuzní väčšinou zarazení a dezorientovaní. Prichádzajú mnohé povinnosti s tým súvisiace – zariadiť kontakt s lekárskymi službami, zvládanie emocionálnej záťaže, smútku a rozpakov z ochorenia, ktoré sa často prejavujú bizarným a spoločensky neprijateľným správaním. Prvou a bezprostrednou reakciou býva: „to nie je možné, to je omyl, zajtra bude všetko v poriadku,…“ Hľadá sa dôvod nástupu ochorenia – „je to z preťaženia v škole, z rozchodu s partnerom, z nadmerného tlaku z okolia, z napätia v rodine…?“ Reakcia odborníkov je väčšinou iná – jedná sa o poruchu, ktorá prebieha dlhodobo, jej liečba je náročná, jej vedľajšie účinky poznamenávajú chorého, jeho rodinu a okolie.

Diagnóza – schizofrénne ochorenie vyvoláva šok a popretie. Rodič, príbuzný sa cíti bezmocný, nevie o duševných ochoreniach nič, rád by pomohol, ale nevie ako. Má vedľa seba niekoho, koho vnútorný svet je pre neho vzdialený a nepochopiteľný. Vo svojom vnútri cíti pestrú zmes pocitov – ľútosť, sklamanie, hanbu, nenávisť, hnev a zároveň pocit viny, strach z toho ako to bude ďalej. Treba sa vyrovnať so stigmatizáciou, ktorá z celej tejto situácie plynie. Vlastné predsudky aktivizujú obranu proti tejto nepríjemnej skutočnosti a potom môžu komplikovať vzťah k chorému.

Najčastejšou obranou je pocit hnevu – uvedomovaný a vyjadrený alebo neuvedomovaný a prejavovaný rôznymi maskovanými spôsobmi. No prvé, čo si musíme uvedomiť je, že chorý sa nespráva čudne preto, že sa tak rozhodol, ale preto, že nie je schopný správať sa inak. Dôležité je uvedomiť si, aj to, že podstatou ochorenia schizofrénneho okruhu sú odchýlky a poruchy myslenia. Zvládať ich pomáha farmakoterapia.

Ďalej je pre nás podstatné brať na vedomie, že vysoká úroveň emocionality (emocionálne nabitá atmosféra v rodine charakteristická nadmerným záujmom o pacienta spojeným s vysokou intoleranciou voči jeho správaniu) prispieva k relapsom ochorenia. Štúdie potvrdili tri aspekty rodinnej interakcie zvyšujúce úroveň emocionality – kritiku pacienta, hostilitu voči pacientovi a nadmernú zodpovednosť za pacienta. Je potvrdené, že v rodinách s vysokou úrovňou emocionality je 55% výskyt relapsov do 8 mesiacov od prepustenia, v rodinách s nízkou úrovňou emocionality je to 16%.

Charakteristiky rodín s nízkou úrovňou emocionality sú: záujem a účasť, ale nie prehnaná úzkosť kvôli pacientovi, rešpektovanie pacientovej potreby sa sociálne dištancovať, akceptovanie pacienta ako skutočne chorého, nie ako simulujúceho, tolerantný a nie netrpezlivý a kritický postoj k nemu.

Ďalej je známe, že jedinci s poruchou zo schizofrénneho spektra sú extrémne citliví na nadmernú stimuláciu. Zložitejšie úlohy sú pre nich náročné, ťažko udržiavajú pozornosť a problém im spôsobuje aj získanie vhľadu do situácií pre nich nových. To isté platí aj na úrovni emócií – konfliktná atmosféra v ich okolí v nich vyvoláva zmätok. Výsledkom je prehĺbenie izolácie alebo naopak zvýšenie napätia a dráždivosti. Tieto výsledky výskumov naznačujú, o čo by mali rodiny, kde žije duševne chorý jedinec usilovať.

Nasledujúce rady pochádzajú zo skúseností tých, ktorí sú v kontakte s duševnými ochoreniami profesionálne alebo osobne.

Všeobecné rady vo vzťahu k chorému:

Pacienta vnímame ako celistvú bytosť, nie ako súbor dráždivých príznakov.
Pacientovým správaním sa zaoberáme racionálne, nie emocionálne.
To, čo potrebuje nemôžeme vedieť lepšie ako on sám.
Strategický cieľ je pacientova nezávislosť a schopnosť vlastnej kontroly.

Čo môže rodič, príbuzný urobiť pre chorého

Neskrývať chorého pred svetom.
Využiť všetky možnosti na to, aby sa pacient naučil používať psychiatrickú starostlivosť vo svoj prospech. Pomáhať mu vytvárať kontakt s lekárom tak, aby sa neostýchal vyhľadať jeho pomoc a rady aj v menej závažných situáciách.
Nájsť jeden hlavný terapeutický vzťah – lekár, psychológ, priateľ.
Preskúmať, aké liečebné a rehabilitačné možnosti sú v jeho okolí k dispozícii (pacientske kluby, svojpomocné skupiny, podporné skupiny,…) a pomôcť mu včleniť sa do nich.
Na pracovisku alebo v škole informovať o tom, čo sa deje, požiadať o pomoc, byť v primeranom kontakte. Predíde sa tak mnohým nedorozumeniam.
Mať na pamäti, že vypäté emocionálne situácie chorého zneisťujú, dezorganizujú a môžu vyvolať aj relaps. Je lepšie, ak má rodinný život zreteľnú štruktúru, je plánovitý, stabilný a nie je v ňom príliš veľa náhlych zmien.
Je nutné počítať s tým, že chorý často nevie vyjadriť, čo cíti, preto treba mať pre takéto situácie pochopenie a trpezlivosť.
Je potrebné plánovať deň chorého, vyhľadávať podnetné činnosti a povinnosti, ktoré zvládne, a ktoré sú užitočné aj pre ostatných členov rodiny.
Pri agresívnom správaní je dôležité hovoriť s pacientom kľudne, pomôcť mu pochopiť, že jeho správanie je ohrozujúce a nebezpečné. Stanoviť hranice pevne ale nekonfrontačným spôsobom.

Čo môže rodič, príbuzný urobiť pre seba

Neizolovať sa spolu s pacientom.
Hľadať rady, podporu a pomoc, aby sa nevyčerpal.
Prijať duševné ochorenie ako fakt, nie ako stigmu alebo úder osudu. Ak sa zbavíte predsudkov a prestanete sa skrývať so svojimi starosťami, bude vám lepšie. Psychická porucha nie je hanba, ale skutočnosť, s ktorou sa musí pacient ale aj príbuzní a okolie vyrovnať a naučiť žiť.
Využívajte všetky dostupné spôsoby starostlivosti o chorých (hospitalizácia, denné nemocnice, kluby pacientov, denné stacionáre,…). Zlepší sa tým kvalita života vás oboch.
Informujte sa dôkladne o tom, čo sa podľa najnovších poznatkov vedy vie o všetkých súvislostiach psychických porúch.
Podporujte v sebe nádej, že váš príbuzný sa naučí sám svoj život určitým spôsobom a kvalitou vytvárať.
Prijmite chorého takého, aký je a nesnažte sa ho meniť podľa vlastných predstáv.
Pripojte sa k svojpomocnej skupine rodinných príslušníkov, odborníkov.
Skúste pomocou rôznych združení urobiť niečo pre chorého a jeho spolupacientov.
Nezabúdajte, že máte právo na vlastný život. Doprajte si to, čo dáva životu zmysel a potešenie. Necíťte sa za všetko zodpovedný.
Nebojte sa náhlych, problematických a nepríjemných situácií. Zorientujte sa v postupoch ako zariadiť pomoc a použite ju.

Každá rodina skôr, či neskôr nájde spôsob ako fungovať ďalej. Hľadá sa ale ľahšie, ak sa o problémoch, ktoré psychická porucha do rodinných vzťahov prináša, hovorí.

PhDr. Milana Kovaničová, CSc.
Autorka článku

E-mail : zpp.radost@gmail.com

Kontakt: 0905 588 014

www..zpp.radost.sk

www.kosice.sk/sekcia: Kultura a volny čas- Kluby a združenia-

číslo sponzorského účtu: SK57 8330 0000 0028 0257 7484 (FIO)

Financovanie, podpora

Košický samosprávny kraj

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Povolené verejné zbierky

2 %z dane príjmu občanov

Inovatívne projekty

Členské príspevky

Zbierky