Exkurzia v Solivare v Prešove

Biela, sypká, slaná, s prívlastkom „nad zlato“. Aj taká je soľ. Ako sa dostáva do našich soľničiek? Ako sa vyrábala v minulosti? A čo je to „mindžala“? Po odpovede na tieto, ale i iné otázky sme sa vybrali 13. apríla 2022 do Slovenského technického múzea – Múzea Solivar v Prešove.  

Veľmi sa nám páčilo, že expozícia sa nenachádzala len v jednej miestnosti, ale prešli sme si 4 budovy na miestach, kde v minulosti vykonávali svoju funkciu. Zaujímavý bol gápeľ – miesto, kde sa za pomoci koníkov ťažila soľanka z podzemia. Bolo zaujímavé sledovať, ako si naši predkovia vymysleli dômyselné zariadenie,  ktoré im uľahčovalo fyzicky náročnú prácu. Nemenej zaujímavá a nadčasová bola aj čeperňa – obrovská budova, ktorá slúžila ako zásobník na soľanku. Soľanka zo zásobníkov prechádzala do budovy zvanej varňa. Tu sa soľanka varila a spracovávala. Zaujali nás tu nielen veľké „plechy“ slúžiace na varenie soľanky, ale i náradie, ktoré tunajší pracovníci pri práci používali. Dozvedeli sme sa, že soľ sa nemá rada s kovom a preto pracovníkom poslúžili pri práci jednoduché, drevené nástroje. Poslednou budovou, ktorú sme navštívili bol sklad soli. Vystavené drevené sudy, jutové vrecia i papierové sáčky nám priblížili, ako sa distribúcia a predaj soli menil s rozvojom technológii.

Budovy boli zachované, škoda, že sa nepodarilo zachovať areál a jeho výrobu. Hoci sú pod Prešovom veľké zásoby soli, jej ťažba bola v roku 2002 ukončená, ochranná známka odkúpená a o prácu prišlo údajne 150 zamestnancov. Ako sme sa dozvedeli, areál výrobne a spracovania je momentálne odkúpený finančnou skupinou a tak sa aspoň v historickej časti múzea usporadúvajú kultúrne a spoločenské podujatia.