Športujeme v piesku
„Novodobý“ vírus nás všetkých spomalil a „prinútil“ zostať niekoľko mesiacov doma. Či chceme, alebo nie, naša športová pasivita sa začala odzrkadľovať aj na nás. Kedysi voľnejšie tričká sa stali užšími a aj nohavice už nie sú také pohodlné, ako kedysi. A keďže aj stará známa múdrosť hovorí, že v zdravom tele je aj zdravý duch, nechceli sme nechať nič na náhodu. Preto sme sa rozhodli, že si spoločne „dáme do tela“ a zahráme si volejbal na plážovom ihrisku. Na svoj plán sme využili možnosť športovať pred nákupným centrom Galéria, kde sa počas leta plážové ihrisko nachádza k dispozícii športovaniachtivým obyvateľom mesta a okolia.
A tak sme sa dňa 9.7.2020 vybrali náš športový plán zrealizovať. Ako prípravu na aktivitu sme sa prešli pešo zo zariadenia pred obchodný dom. Možno si poviete: „Veď to nič nie je!“, ale pre niektorých z nás, ktorí sú zvyknutí presúvať sa mestom MHD a vo voľnom čase sedia radšej pred počítačom, alebo televíziou ako sa aktívne hýbu, to bola priam „turistika“. Našťastie počasie bolo príjemné, slnko sa schovalo pod mraky a ani teplota nebola vysoká. Ideálne podmienky na pobyt von!
Kým usilovný pán upravil terén a zrovnal piesok, v hlavách nám kuli plány nad taktikou hry. Dohodli sme sa, že si družstvo dievčat zmeria svoje sily s družstvom chlapcov. Keď už bolo ihrisko pripravené, bolo potrebné odohnať zábrany pred vyzutím sa a vstúpením do piesku. Mnohí z nás ešte nikdy neboli pri mori a nemajú skúsenosť s chôdzou po tomto povrchu. Prvotné momenty boli rozpačité, ale aj „najväčší bojkovia“ sa nakoniec osmelili. Aby sme si zvykli na povrch, najskôr sme si loptu len prehadzovali. Aj dievčatá, aj chlapci chceli uhrať čo najviac bodov tým, že hodia loptu na stranu súpera a ten ju nechytí. Prejavila sa tu chuť vyhrávať hlavne u nášho Peťa, ktorý sa neváhal s vervou skákať naľavo i napravo, len aby loptu chytil a nenechal dievčatá vyhrať. Ani Vladko, Andrej a Lacko sa nechceli dať zahanbiť . Dievčatám to spočiatku nešlo. Mali „deravé ruky“ a lopta od nich doslova odskakovala. A tak body v ich neprospech pribúdali. Ale trocha tréningu im dodala istotu, na piesok si zvykli a chlapcov rýchlo dobehli. Keď nás hra omrzela, pustili sme sa do „volejbalu“. Ale ako jeden prizerajúci sa pán skonštatoval, bolo to skôr nekoordinované pobehovanie a odbíjanie.
Nuž čo dodať. Mali sme piesok v očiach, vo vlasoch, na nohách, na oblečení. K profesionálom určite nepatríme. Možno naša hra nemala jasné pravidlá. Určite sme pôsobili nemotorným dojmom. No odhodlali sme sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, zhodili sme topánky a mali sme snahu „niečo uhrať“. Veľa sme sa nasmiali, užili sme si netradičné doobedie a opäť sme si uvedomili, aký je pohyb dôležitý. Keďže by sme mali na sebe pracovať nielen intelektuálne, ale aj fyzicky, jednohlasne sme sa zhodli, že všetci musíme popracovať na zlepšení kondície a toto nebola naša posledná návšteva plážového ihriska.
