Tvoríme v Drienovci
Na milé pozvanie našich dlhoročných známych – manželov Janky Zittovej a Vladka Vološína sme 26. septembra 2019 navštívili Drieňovec. Plán výletu bol jasný – prežiť v ich spoločnosti príjemné umelecké dopoludnie a opäť sa naučiť niečo nové…
Manželia nás srdečne privítali vo svojom umelecky ladenom príbytku. Na stoloch nechýbala ani voňavá káva, rôznorodý čaj a chutné kakaovníky. Ej, ale sme si pochutnali! Naši hostitelia nás previedli po záhrade, v ktorej sa nachádzajú veci a vecičky rôzneho druhu. Pri troške fantázie sme v záhradnom náradí či „nepotrebných“ odpadnutých konároch videli rôzne tváre, či dokonca živočíchy. Naučili sme sa, že aj použité konzervy, sklenené a PET fľaše či nepotrebné klávesnice od počítačov nájdu svoje alternatívne uplatnenie v podobe mozaík, múrikov, obrazov alebo sôch. Neveriacky sme ochkali aj v „Ceruzkovom múzeu“, ktoré bolo plné nielen ceruziek, ale i výtvorov z nich…
Následne sme sa pobrali do záhradného altánku a s lúčmi jesenného slnka sme sa pustili do tvorenia. Téma bola tiež jesenná – štetcami sme „prenášali“ jesenné listy na pripravené plátno. Práca nám šla od ruky a plátna sa postupne zapĺňali farebnými listami rôznych druhov.
Kým nám naše výtvory schli, vybrali sme sa na potulky okolím. Z hlavnej cesty sme odbočili a po poľnej cestičke sme sa prešli až do Drieňovských kúpeľov. Krásne pávy síce pred nami svoje nádherné chvosty neodhalili, ale zato sa k nám po potulkách prírodou pridal veselý psík. Biely pes nás sprevádzal až k blízkej jaskyni. Kým sme zbierali lesné plody – červené šípky a dozreté gaštany, vykúpal sa v prameni potoka a všetkých nás rozosmial, keď sa rozhodol medzi nami otriasť zo svojho kožucha kvapky vody. Ešte pár fotomomentiek a mohli sme sa vydať na spiatočnú cestu. Kým sme sa motali po okolí, šikovná domáca pani so svojou dcérou Jankou pre nás uvarili chutný guláš. Uznajte, že s plnými bruchami sa už ťažko púšťa do nejakej roboty. No premohli sme sa a pustili sme sa do dokončenia našich prác. Za krátky okamih jesenné listy vynikli na pestrofarebnom pozadí. Spokojní sme boli nielen my, ale aj naša lektorka Janka, ktorá nás pri práci trpezlivo usmerňovala. Už len spoločná fotka na záver a môžeme ísť naspäť do Košíc.
Janka a Vlado, ozaj veľká vďaka! Nielen za chutné pohostenie, ale aj za Váš čas a milé slovo. Je super, že existujú ľudia, ktorí aj v nepotrebnom materiály vidia niečo užitočné a vedia to pretaviť do krásnych a často aj praktických výtvorov. A navyše – vedia sa so svojimi postrehmi a nápadmi podeliť aj s inými ľuďmi. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločne strávené chvíle :).
